BÁSEŇ NA PAMIATKU JOZEFA BUČKU
Rudolf Brtáň
ZA JOZEFOM BUČKOM
Tys´ nikdy nezradil… Ty vždy si ostal muž!
Tvoj zrak i prudký hlas len odvahu vždy hlásal.
Jak by si hovoril: Buď muž a pravde slúž,
čo by ťa osud priam jak divý šakal kmásal.
Veď Ty si otroctva vždy kruté putá striasal
a v obeť verne dal i celé telo, dušu,
keď v diaľkach slobody a sláva deň sa jasal,
keď zlostný ukrutník si na nás cielil kušu.
My, čo sme prežili tú strašnú vojny hrúzu,
sa s úctou kloníme, pán farár, pred Tebou,
že nepoddajný vždy si zahanbil tú luzu
a seba utratiac si prichystal ten čas,
keď nad Tvojou my pahrebou
a prachom voláme: Ty vykúpil si nás!
Keď boli časy zlé, len úskok, zbojník hôrny
sa do hôr utiahol a strežal za bučkom,
no Ty si ako vták a dubec nerozborný
bil krivdu katanov v tom veku neľudskom.
Kňaz karhal, kazateľ sa ruval s pýchou dravcov,
čo pazúr zaťali a chceli mäso rvať,
nič nedbals´ na krik vrán a na krkavcov,
chcel si mať slobodu a nový, našský štát!
Preto Ťa chytili, mučili, trýznili
a Ty si obetný bol Nemcom baránok,
ostatnú kvapku Ti zdravia tam vypili,
no Tvoja pamiatka je živá rok čo rok.
Na Teba spomínať bude si potomok
a všetci, ktorí Ťa slobodní prežili. 20.apríl 1946
